EKOLÓGIA

Ekológia

Definícia ekológie znie: Ekológia (‹ z gréc. oikos - dom, logos - slovo) je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom.

My sa však chceme zaoberať hlavne morálnou zodpovednosťou za životné prostredie z hľadiska energetiky. Ekologická kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri ekologické hrozby:

  • vyčerpanie prírodných zdrojov
  • znečistenie životného prostredia
  • ohrozenie života

Tieto tri prvky sú navzájom prepojené. Neustále sa zvyšujúca svetová spotreba kladie čoraz väčšie nároky na energetiku. Populačné potreby už nebude možné pokryť z klasických zdrojov energie. Jedna z mála možností je využitie väčšieho podielu alternatívnych zdrojov energie. V našom svete bohužiaľ stále platí, že najväčšou mierou sa na spotrebe energie podieľa spaľovanie fosílnych palív, či už uhlia, ropy, alebo zemného plynu, ktorých zásoby sa každoročne znižujú závratným tempom, keďže množstvo, ktoré príroda vyprodukovala za milión rokov, ľudstvo spotrebuje za rok. Tieto zásoby sú konečné a podľa mnohých vedcov sa viac ako polovica z nich vyčerpá počas trvania jedného ľudského života. Uvoľnovanie CO2 a ďalších nebezpečných látok ako oxidy dusíka, síry a ortute do okolitej atmosféry pri spaľovaní týchto palív a z toho vyplývajúce negatívne dopady na životné prostedie ako sú klimatické zmeny, kyslé dažde, znečistenie vzduchu, vody aj pôdy sa nepriaznivo odzrkadlia nielen na našom zdraví, ale budú ich pociťovať aj generácie, ktoré prídu po nás. Ako sme sa stávali viac a viac zavislí na fosílnych palivách, mohli sme vidieť rapídny nárast koncentrácie CO2 v atmosfére z 280 ppm /z ang. parts per milion = milióntina/ z doby pred priemyselnou revolúciou až po hodnotu 370 ppm dnes. Ak bude súčasný trend pokračovať, do konca storočia táto hodnota narastie na 700 ppm. Podľa odborníkov to môže viesť ku globálnemu otepleniu v rozsahu 1.4 až 5.8°C, čo môže spôsobiť následné anomálie počasia, či môže mať veľmi negatívny dopad na prirodzený ekosystém. Mnohí veria, že je reálne určitými zásahmi stabilizovať množstvo CO2 v atmosfére na úrovni okolo 500-550 ppm. Je to nemalá výzva, keď zvážime, že do roku 2050 sa očakáva zdvojnásobenie dopytu po energii. Pre dosiahnutie stabilizácie emisií v ovzduší si každý z nás, či už je to národ, spoločnosť, alebo jednotlivec, musí položiť otázku: Ako môžme znížiť našu závislosť na technológiách produkujúcich emisie uhlíka a ostatných nebezpečných látok a ich uvoľnovanie do ovzdušia, aké kroky k tomuto vykonali iné štáty a ako ich môžeme napodobniť?

Ekológia

Postoj mnohých ľudí k týmto závažným problémom je ľahostajný, lebo vyrobiť fotovoltaický článok je náročnejšie ako mnohokrát pohodlnejšie získavanie energie napr. z ropy. Avšak, pokiaľ nenastane zmena v myslení ľudí, po vyčerpaní zdrojov už nebude čo ťažiť a z čoho vyrábať energiu. Jadrové elektrárne sú tiež určitou alternatívou a hovorí sa, že energia z nich je čistá. Je to pravda, ale len dovtedy, kým netreba vymeniť a zlikvidovať starý palivový článok v reaktore. Ako hovorí klasik: "Vždy som bol veľkým zástancom nukleárnej energie, len mi to nedávajte blízko môjho domu. Takých 93 miliónov kilometrov bude vyhovovať..."

Naštastie existujú ľudia so záujmom o ekológiu a o čistú formu energie. Môžeme už dnes vidieť autá jazdiace na plyn či slnečnú energiu. Dovolím si tvrdiť, že alternatívne zdroje energie a alternatívne palivá sú nielen dobrou, ale aj nevyhnutnou myšlienkou. Pre zdravý život obyvateľov na našej modrej planéte je to tá správna cesta.

Solárna energia – trvalý zdroj zelenej energie s priaznivým dopadom nie len na ekonomiku, ale hlavne na životné prostredie.

Fotovoltaika, ašpirant na energiu budúcnosti a jeden z najčistejších zdrojov elektrickej energie, by sa mal stať v priebehu nasledujúcich 20 až 50 rokov najviac viditeľným a významným zdrojom elektriny. Navrhovanou cestou je inštalácia fotovoltaických a solárnych systémov do stien a striech budov a na voľné plochy, či už na vidieku alebo v mestách.

V súčasnosti je podiel fotovoltaicky vyrobenej elektriny na celkovom vyrobenom množstve zanedbateľný a možno je aj ťažko uveriť, že fotovoltaika môže v budúcnosti predstavovať veľký a viditeľný podiel zo všetkých zdrojov. Jej univerzálne použitie je najväčšou prednostou. FV systémy je možné používať v širokom rade výkonov od pár wattov až po megawattové elektrárne, prakticky kdekoľvek na povrchu Zeme i vo vesmíre.

Dnes nám moderné telekomunikačné systémy dovoľujú bezdrôtové spojenie prakticky s akýmkoľvek miestom na svete. Fotovoltaika nám dáva podobnú možnosť – energia kdekoľvek, bez použitia drôtov. Podobne ako mikroelektronika, aj fotovoltaika má obrovský potenciál k zníženiu spotreby materiálov na vlastnú výrobu a tým ku zníženiu výrobnych nákladov. Doterajší vývoj túto schopnosť aj potvrdzuje.

Hlavnou výhodou použitia PV panelov je, že pri výrobe el. energie nevytvárajú žiadne znečistenie. Z ekologického hľadiska je to čistá, obnoviteľná a trváca forma energie, ktorej výroba pomáha chrániť životné prostredie. PV panel nepotrebuje pre svoju činnosť žiadne palivo a preto neovplyvňuje negatívne kvalitu ovzdušia, ani neprispieva k negatívnemu globálnemu oteplovaniu, či tvorbe kyslých dažďov alebo smogu.

Slnečné žiarenie je všade na zemskom povrchu počas dňa dostupné, je zdarma pre všetkých a PV systém po nainštalovaní nepotrebuje žiadne ďalšie prevádzkové náklady. PV systém poskytuje určitú formu energetickej nezávislosti. V dlhodobej prevádzke je to veľmi ekonomický systém, keď po splatení počiatočnej investície poskytuje energiu zdarma a jeho životnosť sa počíta na niekoľko desaťročí. Nie je ovplyvnený dopytom a ponukou fosílnych palív, nepodlieha ich takmer neustálemu cenovému rastu a ani nie je ovplyvnený nákladmi na likvidáciu odpadu z výroby energie, keďže žiaden odpad nevytvára. Nepriamo šetrí náklady na zdravotnú starostlivosť.

Pri výstavbe solárnych elektrární na ploche pozemkov väčšinou nie je nutné budovať betónové základy, čím nedochádza k výraznému narušeniu pôdneho krytu a inštalácia nie je ani inak zaťažujúca pre okolité prostredie. Po prípadnom ukončení prevádzky solárnej elektrárne, je možné lokalitu bezproblémovo uviesť do pôvodného stavu. Dlhodobo nevyužívané pozemky sa častokrát práve vďaka výstavbe fotovoltaickej elektrárne revitalizujú. Samotná prevádzka elektrárne nemá vplyv na miestnu faunu, flóru a ani žiadny negatívny vplyv na zdravie obyvateľov. Solárne elektrárne neprodukujú emisie, hluk a ani inak neprispievajú k ďalším formám znečistenia.

6 kilowattový fotovoltaický systém vyrobí počas obdobia 25 rokov také množstvo čistej el. energie, na ktorej výrobu tepelnou elektrárňou by sa vyprodukovalo:

  • 129 ton emisií dioxidov CO2
  • 39 ton ďalších emisíí uhlíka
  • 388 kg emisií dioxidov síry (SO2)
  • 258kg emisií dusíka (NOX)
  • 143kg emisií monoxidov uhlíka (CO)
  • 48kg emisií jemných pevných alebo kvapalných častíc (PM10)
  • 27kg prchavých organických zlúčenín (VOC)
  • 333kg emisií ortute (HG)
(zo zdroja: Environmental Protection Agency)

Fotovoltaika pre lepší zajtrajšok.

Myšlienka vytvárať lepšiu a hlavne zdravšiu budúcnosť a pomôcť vytvoriť ekonomickejšie a ekologickejšie podmienky pre život Vašich potomkov, to je na zvážení každého z nás, avšak mali by sme mať neustále na pamäti, že budúcnosť tvoríme my všetci. A my všetci nesieme zodpovednosť za to, aká tá budúcnosť bude.

© 2012 MV STEEL Všetky práva vyhradené